Do areálu hvezdárne sme dorazili vo štvrtok večer. Po príchode sme sa vybehli pozrieť na Uchánek. Na tomto kopci pri turistickej útulni práve chystali členovia hvezdárne s rodinnými príslušníkmi víkendovú akciu spojenú s varením guláša. Pokochali sme sa pohľadom na čistiacu sa oblohu a urobili sme jeden záber objektívom rybie oko. Keďže sa začalo vyjasňovať, rozhodli sme sa presunúť do areálu školy pre hvezdáreň a pripraviť sa na nasledujúci deň. Rozbalili sme techniku, najustovali montáž a zvyšok noci sme sa venovali snímaniu meteorov (blížilo sa obdobie maxima Perzeíd) ale o tom bude iný článok.
Ráno po poloprebdenej noci a krátkom zdriemnutí nás čakalo zamračené počasie. Montáž s ďalekohľadom sme teda prikryli igelitom a celtou a v budove školy sme skontrolovali predpoveď počasia. Ukazovala sa istá nádej (a tá ako vieme umiera posledná), že sa na poslednú chvíľu vyčasí. A naozaj. Približne hodinu a pol pred koncom zatmenia sa začalo nad Sobotišťom trhať oblačné nebo. Napokon mraky ukázali Slnko s vykusnutým oblúčikom. Obloha však nebola vôbec čistá. Stále bola pomerne hustá vysoká oblačnosť, ktorá spôsobila úplné "rozmytie detailov" na okraji slnečného kotúča.
S odkrývajúcim sa Slnkom sa postupne čistila aj obloha. Snímali sme teda ďalej a dúfali, že odchádzajúci kotúč Mesiaca odkryje nejakú peknú protuberanciu. Žiaľ oblačnosť prekryla všetky detaily. Ako sa ukázalo štvrť hodinku po skončení zatmenia (to už oblačnosť zmizla úplne), žiadna veľká protuberancia na mieste výstupu Mesiaca nebola.
Napriek vrtošivému počasiu sa na hvezdáreň prišlo pozrieť niekoľko miestnych záujemcov a dokonca aj zakladateľ hvezdárne, pán Ladislav Košinár. Od začiatku nám robil spoločnosť a poskytol nám zázemie aj Sveťo Štefeček, terajší vedúci hvezdárne. Naše poďakovanie samozrejme patrí aj Igorovi Turanovi za poskytnutie slnečného ďalekohľadu Coronado PST.
