ISS prešla dlhým vývojom a poriadne sa rozrástla. Pokročila i (amatérska) technika, takže dnes môžeme na vlastné oči sledovať, ako sa ISS mení a čo sa tam vlastne deje. Veľké slnečné panely, množstvo modulov i práve zaparkovaná záchranná raketa Sojuz urobila z ISS jasný a rozsiahly objekt, ktorý možno väčšími prístrojmi aj úspešne fotografovať. A keďže sa snímanie tohto objektu stalo nesmierne populárnym, vylepšili sa aj metódy, ako ISS "naháňať" po oblohe a ako odfotografovať čo najviac detailov.
ISS-ka cez Dobson 400/1800, CCD kamera Astropix 1.4, exp. 1 ms, náhodne vybraných 9 zaberov, výrez. Prvý pokus. Ďalekohľad navádzal FunTomas, CCD obsluhoval Ivanmsk.
Snímkovanie vesmírnej stanice má však množstvo úskalí. Okrem toho, že sa po oblohe pohybuje vždy po inej línii, súčasne sa približuje a vzďaľuje a navyše ešte aj rotuje. Preto treba na získanie ostrého záberu ISS aj trocha kumštu, skúseností a primeranú techniku. V princípe existujú tri možnosti, ako ISS úspešne nasnímať:
1. Zistiť si miesto na oblohe, kade bude ISS prelietavať, namieriť naň ďalekohľad so snímačom a v danom čase s čo najvyššou frekvenciou toto miesto snímať. Táto metóda sa používa prevažne pri preletoch ISS popred Slnko či Mesiac (v špeciálnych prípadoch aj popred planéty) a jej nevýhodou je, že vyžaduje presné pozície a dáva k dispozícii len extrémne krátky čas, závislý na zornom poli snímacej zostavy (typicky menej ako 1 sekunda). Pri presnom plánovaní však úspešnosť snímania môže byť veľmi vysoká.
2. Sledovať manuálne pohyb ISS po oblohe a počas tohto sledovania kontinuálne snímkovať. Táto metóda je síce veľmi účinná, vyžaduje si však veľkú prax v manuálnom narábaní s ďalekohľadom. Prakticky jediným primeraným prístrojom na takého snímkovanie je dobson s kvalitným a plynulým chodom v oboch osiach. Po zvládnutí tejto techniky má však pozorovateľ k dispozícii rádovo minúty.
3. Použiť na snímkovanie prístroj, ktorý dokáže sledovať ISS automaticky. Takéto prístroje existujú a sú v tejto disciplíne mimoriadne produktívne. Pri ich použití stačí aktualizovať telemetrické údaje satelitu, zadať správne súradnice pozorovacieho miesta a o zvyšok sa postará technika. Na internete možno nájsť niekoľko príkladov ovládacieho software. Samotné snímkovanie je jednoduché – kamera počas sledovania objektu robí čo najviac obrázkov, aby bolo možné vybrať či poskladať ten najkrajší, prípadne zanimovať rotáciu stanice.
Presné údaje o preletoch ISS možno nájsť napríklad na stránkach CalSky alebo Heavens-Above. Pri ich generovaní netreba zabudnúť na zadanie presných súradních pozorovacieho miesta. Aj malá nepresnosť totiž spôsobí, že ISS sa nám bude premietať na iné miesto na oblohe...
Šťastný lov.
