Ďalšie boli: (10293) Pribina, (1118) Modra, (1850) Kohoutek, (1861) Komensky, (2055) Dvorak, (3715) Stohl, (3727) Maxhell a (6311) Porubcan. Popri pozorovaní planétok sme dokumentačne nasnímali aj supernovu 2009dd v NGC4088.
Pozorovacie miesto: Marianka, Slovensko
Technika: Newton 200/800, CCD kamera Astropix 1.4, montáž CG5.
Pozorovatelia: Tomáš Maruška, Miroslav Grnja, Ivan Majchrovič
(10293) Pribina
Planétku objavil 5. 10. 1986 slovenský astronóm Milan Antal na observatóriu Piwnice v Poľsku. Planétka je pomenovaná po kniežati Pribinovi, osobnosti slovenskej histórie 9. storočia.
Pozorovanie
Podarilo sa nasnímať 10 expozícií exp. časom 60 s. Planétka mala v čase pozorovania jasnosť 17,7 mag.
asteroid Pribina 10×60 s
(11118) Modra
Planétku objavili Adrián Galád a Dušan Kalmančok 9. 8. 1996 na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Modra-Piesky. Je pomenovaná po observatóriu, kde bola objavená.
Pozorovanie
Planétka sa počas pozorovania nachádzala nad južným obzorom nízko nad stromami, pozorovanie bolo rušené aj svetelným znečistením Bratislavy. Preto bolo použiteľných len šesť 30 s expozícií. Planétka mala v čase pozorovania jasnosť 16,9 mag.
asteroid Modra 6×30 s
(1850) Kohoutek
Planétku objavil 23. 3. 1942 Karl Wilhelm Reinmuth na observatóriu v Heidelbergu. Je pomenovaná na počesť českého astronóma Luboša Kohoutka, pracujúceho na observatóriu v Heidelbergu, známeho okrem iného ako objaviteľa a pozorovateľa komét a planétok.
Pozorovanie
Podarilo sa nasnímať 10 expozícií exp. časom 60 s. Planétka mala v čase pozorovania jasnosť 17,6 mag.
asteroid Kohoutek 10×60 s
(1861) Komensky
Planétku objavil 24. 11. 1970 Luboš Kohoutek v Bergedorfe. Planétka je pomenovaná na počesť Jana Amosa Komenského, označovaného ako praotca modernej výuky.
Pozorovanie
Planétka mala v čase pozorovania jasnosť 17,3 mag. Snímka vznikla zložením desiatich záberov exp. časom 60 s.
asteroid Komensky 10×60 s
(2055) Dvorak
Planétku objavil v Bergedorfe Luboš Kohoutek 19. 2. 1974. Meno dostala po veľkom českom hudobnom skladateľovi Antonínovi Dvořákovi.
Pozorovanie
Podarilo sa nasnímať sériu 10 expozícií exp. časom 60 s. Planétka mala v čase pozorovania jasnosť 17,0 mag.
asteroid Dvorak 10×60 s
(3715) Stohl
Planétku, pomenovanú po známom slovenskom astronómovi Jánovi Štohlovi, objavil 19. 2. 1980 Antonín Mrkos na juhočeskej hvezdárni Kleť.
Pozorovanie
Planétka sa počas pozorovania nachádzala v oblasti oblohy podsvietenej Bratislavou v blízkosti guľovej hviezdokopy M 107. Podarilo sa nasnímať 40 expozícií exp. časom 30 s. Planétka mala v čase pozorovania jasnosť 17,4 mag.
asteorid Stohl 40×30 s
(3727) Maxhell
Planétku objavil na observatóriu Kleť český astronóm Antonín Mrkos 7. 8. 1981. Planétka je pomenovaná na pamiatku Maximiliana Hella, vynikajúceho astronóma 18. storočia, presláveného najmä určením slnečnej paralaxy podľa vlastných pozorovaní prechodu Venuše cez slnečný disk. Narodil sa v Štiavnických Baniach na území dnešného Slovenska.
Pozorovanie
Planétka sa počas pozorovania nachádzala v blízkosti galaxie PGC 27621. Snímka vznikla zložením desiatich 60 s expozícií. Planétka mala v čase pozorovania jasnosť 17,6 mag.
asteroid Maxhell 10×60 s
(6311) Porubcan
Planétku objavil 15. 9. 1990 Henry E. Holt na palomarskom observatóriu. Planétka je pomenovaná na počesť Vladimíra Porubčana z Astronomického ústavu SAV v Bratislave. Zaoberá sa rozborom pozorovania meteorických rojov, jeho spoločné práce s Jánom Štohlom o komplexe meteorických rojov Tauríd sú všeobecne uznávané.
Pozorovanie
Snímka vznikla zložením desiatich 60 s expozícií. Planétka mala v čase pozorovania jasnosť 17,7 mag a bola najslabšou planétkou, ktorú sme tejto noci zachytili.
asteroid Porubcan 10×60 s
(1154) Astronomia
Planétku objavil 8. 2. 1927 Karl Wilhelm Reinmuth na observatóriu v Heidelbergu.
Pozorovanie
Podarilo sa nasnímať 10 expozícií exp. časom 60 s. Planétka mala v čase pozorovania jasnosť 16,0 mag.
