Na moje potešenie sa čoskoro ozval Juraj Tóth z observatória v Modre, kde tiež prevádzkujú podobné zariadenie. Juraj mi oznámil, že aj na AGO zachytili tieto meteory. Slovo dalo slovo a po niekoľkých mailoch sme sa dohodli, že Juraj skúsi pomocou UFO Orbit (software na výpočet dráh meteoroidov z dát poskytnutých programami UFO Capture a UFO Analyzer) vyrátať dráhy telies, ktoré oba meteory iniciovali.
Sporadický meteor zachytený v Bratislave
Ukázalo sa, že hoci je vzdialenosť oboch staníc veľmi krátka, možno si zo získaných dát vytvoriť približnú predstavu o dráhach oboch telies, ktoré zhoreli v zemskej atmosfére. Výpočty ukázali, že prvý meteor (+0,1 mag) je z antihelionového zdroja s nízkym sklonom dráhy (cca 1°) a s veľkou polosou okolo 3 AU. Druhý (–1,2 mag) sa pohyboval po dráhe so sklonom zhruba 125°. Nanešťastie, vysoká geocentrická rýchlosť ~ 64 km/s, nepresnosť merania a zlá geometria pozorovania spôsobili, že dráha meteoroidu v Slnečnej sústave vyšla mierne hyperbolická. V každom prípade to však je dráha kometárna.
Tieto výsledky nás naplnili optimizmom. Nielenže dokážeme zachytiť meteory "v pohybe", ale vieme už aj získať skoro komplexné informácie o ich materských telesách! Navyše, v Arboréte v Mlyňanoch buduje AGO Modra druhú stanicu s rovnakým zariadením, čo zvýši na základni 81 km presnosť určovania dráh meteoroidov. A to už sme len krôčik od budovania siete na zachytávanie videometeorov, ktorý môže priniesť nové zaujímavé pohľady na struktúru medziplanetárnej hmoty v Slnečnej sústave...
A nakoniec ešte jedno povzbudenie do ďalšej práce – porovnaním databázy videometeorov z Modry a z Bratislavy sme zistili, že počas maximovej noci Lyríd sme zachytili 10 spoločných meteorov, z toho dva dokonca trostanične: v Bratislave, v Modre aj v Mlyňanoch. Už som zvedavý, ako dopadne spracovanie týchto dát...
