Iný spôsob spracovania snímok je vytvorenie animácie. Animácia (hlavne tá, čo zachytáva dohodobý dej) je najpútavejšou formou prezentácie.
Použitím trocha pokročilejšej techniky je možné získať úplne inú kategóriu obrázkov. Paralaktická montáž (stačí jednoduchá malá montáž, ktorá unesie fotoaparát) umožní fotoaparátom sledovať hviezdy na oblohe. Nedôjde k ich rozmazaniu do oblúkov a v prípade snímania mliečnej dráhy sa zachytia aj jej detaily. Pokiaľ snímky obsahujú zaujímavé popredie, je možné ich opäť spojiť do zaujímavej animácie.
Ešte zaujímavejšie snímky zhotovíme pomocou ultraširokouhlého objektívu. Takýto objektív poskytne neobvyklú perspektívu pohľadu a snímky (statické alebo pointované) získajú zvláštnu atmosféru.
Doteraz popísané techniky sú vlastne technikami na zachytenie širokouhlých obrázkov hviezdnej oblohy. Ako to súvisí s fotografovaním meteorov? Čím širokouhlejší objektív tým je väčšia šanca na zachytenie meteoru. Meteor je možné zachytiť na snímke kedykoľvek počas roka. Šance sa však výrazne zvyšujú počas maxím meteorických rojov. Vtedy je počet preletujúcich meteorov oveľa vyšší. Meteory vyletujú akoby z jedného miesta - radiantu. Širokoúhly objektív namierený do radiantu a pointovaný na hviezdy, ukáže meteory vyletujúce z radiantu.
Kam namieriť fotoaparát?
Nuž, ťažká otázka pre vytvorenie exaktnej odpovede. Kedysi sa robilo snímkovanie malými videokamerami, ktore mali zorné pole so šírkou 8,5 stupňa. Keďže sa to robilo viacstanične a zorné pole bolo malé, robila sa štatistika najpravdepodobnejšieho miesta, kade poletí meteor. To miesto je závislé na polohe radiantu voči hviezdam, voči obzoru a povahe roja (rýchlosť meteorov, rozloženie jasnosti). Pre Perzeidy to bolo asi 35 stupňov od radiantu. Veľa ešte závisí na samotnom zornom poli snímacej aparatúry.
Ak uvážime bežné pole širokouhlých objektívov 70x50 stupňov, tak na začiatku noci 12.8. (22:30 SELČ) by bolo dobré namieriť tak, aby v strede bola gama Cas (prostredná hviezda W), čiže A=40°, h=40° a tak nechať exponovať prvé 2,5 hodiny. Potom (o 1:00 SELČ) namieriť na gama And (A=70°, h=45°) a tam nechať namierený objektív až do konca. Čím ďalej od radiantu, tým je totiž väčší rozptyl a ked objektív namierime len na jednu stranu/kvadrant, tak sa ochudobňujeme o zvyšné tri. Samozrejme, často sa stáva, že tie najjasnejšie meteory sú dlhé a teda ďaleko od radiantu. Ich zaznamenanie je však skôr dielom náhody/šťastia, než výsledok systematického snímkovania.
Murphyho zákon pre snímkovanie mateorov hovorí, že tie najkrajšie letia buď tesne mimo zorné pole, alebo z neho vyletujú (nemáme koniec), alebo sú na okraji poľa. Jasný meteor totiž nikdy neletí stredom poľa... :-)
Na fotografovanie dlhých a jasných meteorov je vhodné namieriť jednu kameru na alfa And a druhú na Gianfar (A=335°, h=35°). Tak zachytíme kusy letiace nad a v Pegasovi a nad a vo Veľkom voze.
Na meteory by bolo ideálne snímať štvoricou kamier so širokouhlými objektívmi namierenými tak, aby sa prekrývali zhruba štvrtinou poľa s radiantom v strede. To by dalo výsledné pole cca 120x90 stupňov (Canon 300D + 18 mm, resp. Astropix 1.4 + 6,5 mm) a pokrylo by to cca 70% všetkých možných meteorov. Rovnaký efekt má Canon 5D + 14 mm (150x100 stupňov), citlivosť je ale 6x nižšia (tak
+0,5 mag oproti +2,5 mag Astropixu)... Ďalším riešením je celooblohová komora, tam je ale citlivosť len na úrovni 0 mag a to najma pre malé rozlišenie. Za starých čias sa používali 4- alebo 7-kamerové systémy, ktoré zachytávali skoro celú oblohu s pomerne vysokým rozlíšením, ale citlivosť nebola vyššia ako +1 mag...
Ako sme snímkovali
Fotografovali sme na niekoľkých lokalitách, na ktorých sa zároveň ukázalo ako sú dané lokality svetelne znečistené.
31. 7. 2008 večer pred zatmením Slnka - areál hvezdárne v Sobotišti
Použitá technika:
Fotoaparát Canon EOS 5D, objektív 15mm f/2,8 fish-eye (diagonála 180°), nepointované zábery na statíve Manfrotto 055 a pointované zábery na montáži Vixen Photoguider. / Fotoaparát Canon EOS 20D, objektív 16-35mm f/2,8), nepointované zábery na statíve Manfrotto 055 a pointované zábery na montáži Vixen Photoguider. / Kamera Astropix 1.4, objektív Pentax 6,5mm a kamera Astropix 1.4, objektív Pentax 8,5mm. Obe pointované na montáži Celestron CG5.
S Ivanom sme sa rozhodli vyskúšať snímanie meteorov, čím sme vlastne začali tohoročné pozorovanie Perzeíd. Najprv sme namierili fotoaparáty na vybrané časti oblohy, nastavili automatické spúšte a spustili snímkovanie. Rybie oko na Canone 5D mierilo na sever na statíve. Fotoaparát robil 120s nepointované snímky pri clone 3,2 a ISO 800.
Druhý fotoaparát Canon 20D s objektívom 16mm bol umiestnený na malej paralaktickej montáži Vixen Photoguider. Bol namierený na mliečnu dráhu a robil 180s pointované snímky pri clone 2,8 a ISO 800. Po pár hodinách sme fotoaparáty vymenili. Boli umiestnené na statívových hlavách, preto stačilo vymeniť fotoaparáty pomocou rýchloupínacích doštičiek.
Hneď ako fotoaparáty začali snímať, pustili sme sa do nastavenia a rozbehnutia kamier. Jedna kamera snímala 15 sekundové expozície pri teplote 0°C objektívom Pentax f=6,5mm zacloneným na clonu 5,6. Gain (zosilnenie signálu) bol nastavený na hodnotu 20. Druhá kamera snímala 15 sekundové expozície pri teplote -9°C objektívom Pentax f=8,5mm. Jej zosilnenie bolo nastavené na hodnotu 10. Nastavenie a spustenie snímkovania zabralo určitý čas. Akonáhle sa technika rozbehla, mohli sme sa kochať pohľadom na oblohu a sledovať preletujúce mraky a sem-tam aj meteory. Po hodine bolo treba vymeniť batériu v aparáte Canon 5D. Pri výmene som si narýchlo prezrel, čo fotoaparát zachytil. Bolid na jedne snímke nám priam vyrazil dych. Bol síce na kraji zorného poľa, ale zachytený a v každom prípade unikátny.
Neskôr sme fotoaparáty vymenili. Canon 20D snímal statické obrázky a 5D sme namierili do zenitu a snímkovali takmer celú oblohu pointovane na montáži.
5. 8. 2008 - Marianka
Použitá technika:
Fotoaparát Canon EOS 20D, objektív 17-40mm f/4. / Fotoaparát snímal sériu nepointovaných 60 sekundových expozícií pri ISO 3200. Fotoaparát snímkoval od 22:46:11 do 23:57:28. Počas tohto intervalu zachytil dva meteory.
7. 8. 2008 - Marianka - futbalové ihrisko
Použitá technika:
Fotoaparát Canon EOS 20D, objektív 17-40mm f/4. / Fotoaparát snímal sériu nepointovaných 90 sekundových expozícií pri ISO 1600. Fotoaparát snímkoval od 22:25:13 do 01:54:33 postupne 4 rôzne polia. Počas tohto intervalu sme zachytili 2 meteory.
9. 8. 2008 - balkón na sídlisku v Bratislave
Použitá technika:
Fotoaparát Canon EOS 20D, objektív 17-40mm f/4 a kamera Astropix 1.4, objektív Pentax 6,5mm. Obe zariadenia umiestnené na špeciálnej lište na statíve Manfrotto 055. Nepointované.
Dim lights Download Embed Embed this video on your site
Animácia jednotlivých záberov z kamery astropix 1.4
Tentoraz som využil zapožičanú techniku a skúsil automatické snímanie kamerou počas celej noci. Jediné zobudenie bolo uprostred noci pre výmenu pamäťovej karty vo fotoaparáte. Objektív som zaclonil na clonu 5, nastavil ISO 800 a 120 sekundové expozície. Kamera Astropix snímala 20 sekundové expozície pri gaine 20 a teplote čipu 0°C. Objektív Pentax bol zaclonený na clonu 5,6. V tomto pozorovacom móde som sa aspoň vyspal :-) . Ráno som prezrel nasnímané obrázky. Kamera zachytila od 22:35:48 do 4:15:08 spolu 5 meteorov a jeden záblesk Iridia s jasnosťou až -9 mag. Fotoaparát zachytil od 22:31:09 do 04:29:31 jeden meteor a spomenutý najjasnejší záblesk satelitu Iridium.
10. 8. 2008 - balkón na sídlisku v Bratislave
Použitá technika:
Kamera Astropix 1.4, objektív Pentax 6,5mm, umiestnená na statíve Manfrotto 055, nepointované.
Tentoraz bez použitia fotoaparátu (chcel som spať a nie meniť kartu) som spustil snímanie 20 sekundových expozícií pri gaine 20 a teplote 0°C. Objektív Pentax bol zaclonený na clonu 5,6. Kamera snímala od 22:17:12 do 01:01:12. Plánované bolo snímanie až do rána, preto mi doteraz nie je jasné, čo spôsobilo zastavenie snímania. No čo už, technika si niekedy robí čo chce. Počas tohto intervalu kamera nezachytila okrem lietadiel a drobných satelitov žiaden meteor ani záblesk Iridia.
11. 8. 2008 - Cerová
Použitá technika:
Kamera Astropix 1.4, objektív Pentax 6,5mm, umiestnená na hromade dreva, namierená takmer do zenitu, nepointovaná. / Fotoaparát Canon EOS 300D, objektív 17-40mm f/4, na statíve Manfrotto 055, nepointované. / Fotoaparát Canon EOS 20D, objektív 15mm f/2,8 fish-eye, pointované na montáži Vixen Photoguider.
Fotoaparát EOS 300D som namieril nad západoseverozápadný obzor. Zachytával oblasť nad Veľkým vozom, kam sa postupne presunuli súhvezdia Lýra, Labuť, ... Fotoaparát snímkoval celú noc od 22:31:00 do 04:07:58. Fotoaparát nasnímal 106 expozícií s dĺžkou 180s pri clone 4 a ISO 800. Medzi expozíciami boli nastavené 10 sekundové medzery, kvôli uloženiu obrázkov na pamäťovú kartu. Počas tohto intervalu fotoaparát zachytil 3 meteory.
Obloha na vidieku je oproti oblohe v meste výrazne čistejšia. Snímač sa saturoval za podstatne dlhší čas a obloha nemala charakteristický oranžový závoj. Fotografovať v takýchto podmienkach je naozaj radosť a spracovávať tieto fotografie je podstatne jednoduchšie. Počas noci nám robil svojim dobsonom program Pavúk, v ktorého záhrade sme celé pozorovanie robili. Vzdialene sa ozýval rádiový detektor meteorov, ktorý tu bežal spustený niekoľko dní a zaznamenával nepretržite prelety meteorov.
Fotoaparát EOS 20D snímal postupne niekoľko polí. Od 00:31:43 do 04:11:32 snímal 60s expozíciami pri clone 2,8 a ISO 1600 postupne oblasť Andromédy, Býka, Perzea a letného trojuholníka. Postupne zaznamenal 23 meteorov.
Kamera Astropix bola umiestnená na hromade drevených lát, pričom bola podložená tak aby nemierila úplne do zenitu. Postupne snímala niekoľko polí od 23:14:59 do 04:04:26. Prvá sada 30s expozícií bola robená pri gaine 25, druhá sada pri gaine 30. Počas tejto doby kamera zachytila 13 meteorov.
12. 8. 2008 - Cerová
Použitá technika:
Kamera Astropix 1.4, objektív Pentax 6,5mm, umiestnená na statíve, nepointovaná. / Fotoaparát Canon EOS 300D, objektív 15mm f/2,8 fish-eye, pointované na montáži Vixen Photoguider.
Tentoraz som sa rozhodol fotografovať len jedným fotoaparátom, pretože som sa chcel vyspať a nestarať sa o výmenu batérií. V skutočnosti sa o spánku nedalo hovoriť. Meteory sa rozšantili a lietali viditeľne častejšie ako predchádzajúcu noc. Navyše výkriky pozorovateľov typu (stooop, ejha, fiha, to bola bomba, ...) rozhodne nedokázali motivovať k spánku.
Kamera bola namierená počas celej noci na východný obzor, a hoci som mal nutkanie ju niekoľko krát otočiť, nespravil som tak. To bolo veľmi dobré rozhodnutie, pretože takto zachytila postupnú animácia, na ktorej vidieť stmievanie oblohy (zapadal Mesiac) a postupné rozjasňovanie (začalo svitať).
Pavúk nám nadránom ukazoval východný obzor a snažil sa nás presvedčiť, že nad obzorom je viditeľný (skôr tušiteľný) zodiakálny most a na východnom obzore zodiakálne svetlo. Fotografie však nič také nepotvrdili a postupka získaná na pointovanej montáži ukázala podľa mňa svitanie a nie zodiakálne svetlo.
