Prenesme sa najprv približne o trištvrte roka späť. V lete 2008 sa v hlave profesionálneho fotografa a amatérskeho astronóma Christopha Kaltseisa zrodila myšlienka usporiadať konferenciu venovanú astrofotografii. Spojil sily s Herbertom Raabom (autor programu Astrometrica, vedúci astronomickej spoločnosti v Linzi) a Wofgangom Leitnerom (amatérsky astrofotograf z Linza) a myšlienka začala nadobúdať reálnu podobu. Ich úsilie vyvrcholilo v piatok 3. apríla večer, keď sa v Linzi začala stredoeurópska konferencia o astrofotografii - CEDIC 2009. Piatkový večer bol len "zoznamovací" a boli počas neho prezentované najlepšie astrofotografie od pozvaných hostí. A hostia to boli veru veľmi vzácni. Spomeniem napríklad mená ako Johannes Schedler, Yuri Beletski, Lars Lindberg Christensen, Stefan Seip, András Dán...
Hlavný program sa začal v sobotu ráno. Od 9 hodiny sa spustil prúd prednášok v anglickom jazyku prerušovaný 10minútovými prestávkami, obedňajšou prestávkou a prestávkou na kávu. Prvým prednášajúcim bol Dr. Dietmar Haager. Civilnou profesiou je to očný lekár a svoju prednášku venoval fyziológii oka, hoci paradoxne polovicu prednášky venoval iným zmyslom (hmat, sluch). Oko je orgán, ktorým vnímame okolitý svet asi najintenzívnejšie a pri spracovaní obrazov z kamier je vidieť jeho vplyv pri posudzovaní farieb a kontrastu.
Ďalším príspevkom bola prednáška Bernharda Hubla o farebnej kalibrácii RGB obrázkov. Autor uviedol niekoľko spôsobov ako farbne správne vyvážiť RGB snímky (napríklad snímky z DSLR fotoaparátov) tak, aby vyzerali farebne čo najrealistickejšie. Jednou z metód je kalibrácia pomocou hviezd typu G2 (spektrálne zhodné hviezdy s našim Slnkom). Táto metóda je veľmi jednoduchá, nezávisí od atmosférickej extinkcie, výborne sa ňou kalibrujú snímky galaxií. Nevýhodou je problematická kalibrácia snímok otvorených hviezdokôp a jasných hmlovín. Rovnako je problémom medzihviezdna extinkcia, ktorá mení farbu hviezd.
Lepšou metódou je výber hviezd z katalógu, ktorých B-V index je približne 0,65 a V-R index je približne 0,36. Takto je možné vybrať aj hviezdy s oveľa menšou jasnosťou, ktoré sú biele a je ich možné použiť na farebnú kalibráciu.
András Dán vysvetlil princípy autoguidingu (automatickej pointácie) a dôvody jeho potreby v dobách, keď sú dostupné montáže s periodickou chybou menšou ako 0,6". Mimochodom, András je autorom a konštruktérom známej montáže Gemini 42. Vysvetlil niekoľko rôznych spôsobov pointácie (pointačným ďalekohľadom, mimoosovým pointerom, pointačným čipom v kamere, ...), pričom uviedol klady aj zápory jednotlivých metód. Rozobral aj príčiny chýb pri pointácií a uviedol spôsoby ako ich identifikovať a ako im predísť.
Namiesto prednášky Lars Lindberg Christensena som si bol pozrieť prezentáciu kamier QSI. Jedná sa o skutočne výnimočné kamery, ktoré poskytujú priam neuveriteľné parametre šumu a kvality obrazu. Ide o ucelený rad kamier v troch rôznych hrúbkach tela, ktoré určuje vnútorné vybavenie kamery. Najtenšia kamera obsahuje len čip. Hrubšia kamera má integrované filtrové koleso a najhrubšia kamera má okrem filtrového kolesa aj mimoosový port na autoguider. Je to z toho dôvodu, že autoguider s duálnym čipom si patentovala firma SBIG a môže ho vyrábať len ona. Ostatní výrobcovia teda musia hľadať spôsoby ako umožniť autoguiding pomocou snímacieho prístroja a toto je jeden zo spôsobov.
V obedňajšej prestávke som navštívil expozíciu spoločnosti Atik aby som získal informácie o týchto kamerách, ako sa vraví z prvej ruky. Steve Chambers mi ochotne poukazoval nielen kamery, ale aj fotografie získané týmito prístrojmi. Popri tom povysvetľoval technické parametre. Neskôr, počas večere, sme pokračovali v debate o kamerách. Kúsok ďalej bol stánok (ak sa to tak dá nazvať), v ktorom Martin Stirland prezentoval montáže Astrotrack. Najnovší model je upravený na vyššiu nosnosť a je dodávaný vo variante s dutým stĺpikom a azimutálnou hlavou na polárne nastavenie. Celá montáž, hlava aj nohy sa zmestia do dutého stojana. Spolu tento set váži 9 kg a je ľahko prenášateľný v lietadle.
Prednáška Johannesa Schedlera, na ktorú som sa veľmi tešil, ukázala ďalšie možnosti uplatnenia amatérskych astrofotografov. Amatéri na rozdiel od profesionálov majú množstvo času na snímanie objektov a môžu sa venovať dôkladnému postprocessingu svojich obrázkov. Toto všetko im prináša isté výhody, pomocou ktorých dokážu súperiť s fotografiami profesionálov. Ako uviedol autor, prístrojom s primerom 40-50cm sa dostane v rozlíšení na hranicu seeingu a po niekoľkých hodinách snímania zachytí hviezdy s jasnosťou takmer 25mag. Prednáška bola doplnená mnohými krásnymi obrázkami s úžasnými zachytenými detailami. Svoje obrázky chodí častokrát snímať do južnej Afriky. Ako sám povedal, za dva týždne tam nafotografuje viac materiálu, ako za takmer celý rok vo svojej pozorovateľni neďaleko mesta Graz.
Stefan Heutz sa vo svojej prednáške zameral na objasnenie problémov pri LRGB kompoziných snímkach. Problémy vznikajú pri LRGB, HaRGB, ale i pri práci v móde Lab. Takýmto skladaním dochádza častokrát k "vypĺznutiu" farieb a Stefan ukazoval, ako tomuto problému predísť. Navyše, ak už farby pri spracovaní zachováme, je niekedy dobré ich aj zvýrazniť. Všetky tieto "tajomstvá kuchyne" vysvetlil zrozumiteľne aj s príkladmi spracovaných obrázkov.
Ďalšou komerčnou prezentáciou, ktorú som si pozrel bola informácia o novinkách v tlačovej technike. Jeden zo sponzorov akcie (Hewlett Packard) poskytol najnovší model fotografického plotra. Z dodaných obrázkov boli účastníkom vytlačené veľkoformátové obrázky. Ich kvalita bola skutočne úžasná, preto niet divu, že o informácie, ako to dosiahnúť bol záujem. Dozvedel som sa teda novinky (aspoň pre mňa) v oblasti kalibrácie tlačiarní, o tlači pomocou priehľadného lesklého laku na zachovanie rovnakého lesku celej plochy fotografie...
Touto prednáškou sa sobotňajšie kolo skončilo. Účastníci sa postupne rozptýlili a o približne dve hodiny sa opäť stretli v útulnej reštaurácii na spoločnej večeri. Počas večere sa pokračovalo v neformálnych debatách o technike, skúsenostiach a ďalších zaujímavých témach.
V nedeľu ráno začal prednáškový kolotoč Yuri Beletski - astronóm z observatória na Cerro Paranal (ESO) v Chile. Toto bola opäť prednáška, na ktorú som sa tešil viac ako na ktorúkoľvek inú. Yuri pracuje v Chile už tretí rok a za tento čas nazbieral mnoho skúseností. Je nielen profesionálnym astronómom, ale zároveň aj amatérskym astrofotografom. Ako sám uviedol, pozná len dvoch takýchto astronómov. On a Stephane Guisard. Informácie, ktoré Yuri uviedol vo svojej prednáške, ukazujú postupné zhoršovanie podmienok v Chile. Vplyvom globálnych klimatických zmien sa za posledné 4 roky (doba merania údajov) zvýšil stredný priemer hviezdy z 0,9 na 1,1" a seeing sa v prízemnej vrstve zhoršil z 0,6 na 0,9". Pred časom dokonca na Paranale napadol sneh. Keďže sa jedná o jedno z najsuchších miest na Zemi a prístroje na vlhkosť nie sú konštruované, spôsobilo to drobné problémy s technikou. Prednáška bola ilustrovaná množstvom úžasných fotografií.
Nasledujúcim autorom bol Giovanni Benintende. Giovanni je pán, ktorý sa venuje fotografovaniu nočnej oblohy a keďže chcel ušetriť čas, venoval peniaze do zdvojeniu svojej techniky. Počas noci tak súčasne sníma jedným prístrojom L kanál a druhým prístrojom sníma rovnaký objekt v RGB zložky. Počas jednej noci tak získa dáta, ktoré by inak musel snímať minimálne dve noci. Na to, aby snímanie čo najviac automatizoval, si napísal program, pomocou ktorého synchronizuje snímanie dvomi kamerami. Synchronizovanie je dôležité preto, lebo Giovanni dôsledne dodržiava mierne posunutie pointačnej hviezdy medzi expozíciami. Eliminuje tak náhodné vplyvy na snímke (náhodné hotpixle, kozmické žiarenie, ...). Keďže medzi expozíciami dochádza k jemnému posunu celej sústavy, musí začiatky expozícií zosúladiť, aby neboli posunom znehodnotené. Giovanni si na toto napísal vlastný program - CCDSync.
Prednáška Stefana Seipa - profesionálneho fotografa - bola venovaná (podobne ako prednáška Johannesa Schedlera) porovnaniu možností amatérov a profesionálov, tentoraz však v trocha odľahčenej forme. Stefan Seip sa ukázal ako výborný prezentátor a tak trocha aj šoumen. Mimo prednášku však pôsobil veľmi skromne a nenápadne - ako napokon všetci ostatní.
Poslednou komerčnou prezentáciou, ktorú som si nenechal újsť bola ukážka rakuskej spoločnosti Astrosysteme (ASA). Táto firma je výrobcom špičkových astrografov a montáží. Napokon vo vstupnej hale bol a ich montáž a 20" astrograf dominantným prvkom, ktorý nebolo možné prehliadnúť a nikto ho ani neprehliadal. Zastavovali sa pri ňom dokonca aj návštevníci centra a fotograf s nevestou a ženíchom pri ňom urobil jednu zo svadobných fotografií. Montáž je skutočne vynikajúca a je konštruovaná na úplne iných princípoch ako väčšina ostatných. Montáž neobsahuje šnekové koleso a krokové motory poháňajúce šnek. V skutočnosti sú motormi rektascenčná a deklinačná os. Na týchto osiach sú zároveň namontované enkodéry s vysokým rozlíšením (0,01-0,02"), ktoré umožňujú polohovanie osí s presnosťou 5-10" a vedenie prístroja s presnosťou 0,2-0,4" bez autoguidingu.
Pre mňa osobne bol veľkým prekvapením prezentátor pripomínajúci študenta prvého ročníka strednej školy. Daniel Marquard pracuje pre predajcu astrotechniky vo Švajčiarsku a vo svojom mladom veku dokázal vybudovať spolu s priateľmi observatórium na juhu Francúzska. Daniel a jeho priatelia majú každý svoju pozorovateľňu. Tieto pozorovateľne sú ovládané na diaľku. Svoje poznatky, postupy pri budovaní takéhoto observatória, ako aj informácie o riešení problémov zhrnul do svojej 35 minútovej prednášky. Diskusia po prednáške pokračovala ďalších približne 20 minút. To, čo dokázal tento mladík bolo vskutku pôsobivé a na všetkých to zanechalo veľký dojem. Úžasné bolo už aj to, aké fotografie dokázal urobiť pomocou svojej diaľkovo riadenej techniky.
Ako snímať v mestách či oblastiach s vysokým svetelným znečistením, ukázal Gerhard Bachmayer. V prednáške sa venoval používaniu úzkopásmových filtrov, spracovaniu obrázkov a pravidlám, ktoré treba dodržiavať pri snímaní v týchto podmienkach pre dosiahnutie špičkových výsledkov. Že to naozaj ide ukázal svojimi snímkami, ktoré získava v prímestskej časti Viedne, juhozápadne od mesta. Podľa mapy svetelného znečistenia ide o podobnú prácu, ako snímanie deep sky objektov z okraja Bratislavy. Záver z jeho prednášky je - dodržiavať precíznosť vo všetkých krokoch pri získavaní snímok (snímky objektov, dark snímky, flatfield snímky, ...). V týchto podmienkach sa každá chybička niekoľkonásobne vráti.
Po tejto poslednej prednáške sa všetci účastníci stretli (opäť nastala výmena adries a kontaktov) a napokon sa približne o hodinu rozišli. Takto sa skončil víkend prednášok a prezentácií venovaných astrofotografii a fotografickej technike. Konferencia sa konala vo futuristicky vyzerajúcej budove múzea umenia a vedy - Ars Electronica Center. Počas celej konferencie mali účastníci prístup do všetkých expozícií tohto múzea. Obedné prestávky som teda naplno využil na návštevu expozícií. Mnohé exponáty sú veľmi zaujímavé. Častokrát sa jedná o interaktívne exponáty, prípadne nejaké pohyblivé umelecké alebo vedecké diela.
Najbližšie stretnutie bude najskôr v roku 2011. Ako povedali organizátori, príliš často nemusí byť ku prospechu veci.
