Už o ôsmej hodine sa pred budovou múzea schádzali prví návštevníci a lektori. Po registrácii som si šiel pozrieť pulty vystavovateľov vo vestibule. Nielen mňa zaujala najnovšia montáž od firmy Gemini. Bola neustále stredobodom pozornosti. Spoza chrbta sa zrazu ozvalo “Hi Tomas!”. Po dvoch rokoch si ma pamätal Yuri Beletsky. Zvítali sme sa a v krátkom rozhovore som sa dozvedel, že za tento čas si Yuri stihol vybudovať diaľkovo ovládanú pozorovateľňu v San Pedre. Zdá sa teda, že sa môžeme v budúcnosti tešiť aj na iný typ obrázkov ako širokoúhle snímky oblohy.
Multimediálna prezentácia
Prechádzka po pohyblivom obraze
3D projekcia. V strede sa vznáša obrovský Mars
Program začal Dietmar Hager svojou trocha netradičnou prednáškou. Názov prednášky “Etika v astrofotografii” akosi nepasoval k jej obsahu. Prezentoval skôr filozofické úvahy a súvislosti medzi históriou, kultúrou a astronómiou. Ako aktivista v boji proti svetelnému znečisteniu sa venoval aj tejto otázke. Zaujala ma myšlienka, že za svetelné znečistenie môžu v podstate aj mnohí astrofotografovia. Berú si z vesmíru fotóny, vykresľujú nimi prekrásne obrazy, no mali by spätne vracať to, čo si vezmú. Mali by publikovať a prezentovať svoje snímky a prezentovať tak krásu vesmíru čo najširšiemu publiku. Dietmar svoje obrázky prezentuje na vlastných stránkach (http://www.stargazer-observatory.com/) ako aj na výstavách a prednáškach v práve navštívenom Ars Electronica Center v Linzi.
Fabian Neyer svojou prednáškou predviedol ako sa majú skladať mozaiky. Začiatok jeho prednášky začal rozpadnutým obrazom z projektora. Fabian poznamenal, že toto je asi tá mozaika, ktorú treba poskladať. V prednáške popísal svoje postupy od návrhu kompozície až po spôsob registrácie snímok. Jedna z možností registrácie je použiť obrázok vygenerovaný z elektronického atlasu (SkyMap, Guide, MegaStar...), druhou možnosťou sú širokoúhle snímky rovnakej časti oblohy ako je plánovaná mozaika. Fabian používa na snímanie veľkoformátovú kameru SBIG STL11000 spolu s ďalekohľadom Borg 101ED. Snímky získava spravidla na pozorovateľni Antares (http://www.sternwarte-antares.ch/startseite/index.php) a svoje obrázky prezentuje na stránke (http://www.starpointing.com/index.html).
Veľmi zaujímavou bola prednáška o reflexných a difúznych hmlovinách. Gimmi Ratto v nej uviedol množstvo grafov a analýz. Od štatistického rozloženia týchto hmlovín na oblohe (pomôcka pre tých, ktorí chcú nejaké objaviť), až po zloženie farebných kanálov v jednotlivých typoch hmlovín. To považuje za najdôležitejšie v prezentácii týchto obrázkov – dosiahnúť maximálnu farebnú vernosť, neskresľovať farebné podanie. Farba týchto hmlovín je presne daná fyzikálnymi zákonmi a preto nemôže byť spracovaním ľubovoľne pozmenená. Gimmi uviedol aj rady pri fotografovaní kalibračných snímok. Kalibrácia pomocou flatu je v prípade týchto obrázkov veľmi dôležitá. Obrázky a obsah prezentácie si možno pozrieť na autorových stránkach (http://www.collectingphotons.com/).
Prednášku o rozhodovaní či prevádzkovať diaľkovo riadenú pozorovateľňu, alebo mať osobný kontakt s ďalekohľadom mal Daniel Verschatse. Je to špičkový astrofotograf žijúci v Čile, hoci pochádza z Belgicka. Prednáška bola spojená s problémami, ktoré sa začali už u Fabiana Neyera. Daniel Verschatse pokazený kábel k projektoru šikovne využil v prezentácii. Pri prevádzke diaľkovo ovládanej pozorovateľne totiž môže aj drobná porucha spôsobiť obrovské problémy, voči ktorým je porucha projektora len banalita. Ako príklad uviedol príhodu, pri ktorej na univerzitnom observatóriu dodali nový merač vlhkosti. Tento vysielal dáta do niekoľko sto kilometrov vzdialeného riadiaceho centra. V riadiacom centre však neaktualizovali softvér pracujúci s tými to dátami. Starý merač používal 2 platné číslice na určenie hodnoty, 00 bola teda suchá noc. Nový systém pracoval s 3 platnými číslicami. Stalo sa teda to čo sa stať malo. Po mnohých rokoch prišla aj do Atacamy búrka prekonávajúca rekordy. Systém hlásil 00 – absolútne sucho, preto sa otvorila kupola a začalo sa pracovať. Škody dosiahli miliónové hodnoty. Aj preto je veľmi dôležité (a to Daniel zdôraznil niekoľko krát) aby pozorovateľňa mala vzdialeného operátora. Človeka, ktorý v prípade problému zasiahne na mieste. Zároveň je potrebné aby spotrebný materiál, ktorý sa môže pokaziť a nie je drahý, bol v pozorovateľni vždy dvojmo. Káble, routre, počítač, skrutky... Zároveň je potrebné mať všetko zdokumentované pomocou fotografií a schém. Pre operátora je nevyhnutné pripraviť jednoduchú schému pre výmenu pokaziteľných prvkov. Ak človek nie je zvyknutý bojovať s problémami, nemal by ani uvažovať o diaľkovo riadenej pozorovateľni. A prečo vlastne astronómovia budujú tieto pozorovateľne? „Pretože miesto, ktoré je vhodné na pozorovanie a fotografovanie oblohy spravidla nie je vhodné pre život ich manželiek“, dodal s úsmevom svetoznámy astrofotograf. Jeho obrázky, rady a informácie sú dostupné na stránkach (http://www.verschatse.cl/).
Gimmi Ratto si pripravuje prezentáciu o fotografovaní hmlovín
Vidlicová montáž od fy. Gemini
Pohľad na vstupnú halu z najvrchnejšieho poschodia
V nasledujúcej prednáške Ivan Eder všetkých očaril svojimi prekrásnymi obrázkami. Ivan fotografuje pomocou digitálnej zrkadlovky a dosahuje fantastické výsledky. V jeho prednáške sme sa dozvedeli viac menej známe fakty, preto ich len stručne zhrniem. Aj pri snímkach pomocou digitálneho fotoaparátu je kalibrácia dôležitá. Temné snímky je potrebné robiť pri rovnakej teplote, ale aj rovnakým spôsobom ako snímky objektov. Ak napríklad medzi snímkami je 30s medzera na posun a znovunastavenie guidera, je potrebné aj pri snímaní temných snímok robiť rovnaké medzery. Snímanie flat snímok je vhodné robiť pri rovnakom osvetlení ako snímky objektov a pomerne dlhými časmi. Nemali by to byť krátke expozície na úrovni 1/100s. Žiaľ nedozvedeli sme sa prečo. Rovnako sme sa dozvedeli známy fakt, že priemer optiky je pri snímaní dôležitý. Ukážkou bol obrázok medzihviezdneho prachu v okolí Polárky. Pomocou svojho nového 300mm ďalekohľadu dosiahol pekné prekreslenie po 2 hodinách snímkovania. Ivan očividne ovláda všetky tieto finty a jeho obrázky sú toho dôkazom. Viac o jeho obrázkoch môžno nájsť na jeho webových stránkach (http://eder.csillagaszat.hu/en.htm).
Prednáška Vicenta Perisa – profesionálneho astronóma zo Španielska – bola o tvorbe pekných obrázkov z vedeckých dát. Vicent bol členom vývojového tímu, ktorý vyvíjal program PixInsight. Tvorba tohto programu bola vlastne iniciovaná požiadavkou na prezentáciu obrázkov z 1,23m ďalekohľadu na observatóriu Calar Alto. Pri predstavovaní parametrov snímacej techniky sme sa mnohí čudovali, čo z týchto dát dokáže získať. Obrázky z kamery sú z môjho pohľadu katastrofálnej kvality. Obsahujú rôzne gradienty, špinu, kazy. Aby bol šum ako tak nízky, kamera je chladená tekutým dusíkom. Navzdory týmto prekážkam ukázal Vicent, že pomocou správneho postupu a nástrojov je možné z týchto dát získať prekrásne obrázky. Tie môžu vedci úspešne použiť pri propagácii a prezentácii svojej práce.
Výstava v umeleckej časti múzea
Abstraktný stroj
Babak A.Tafreshi a jeho prednáška o projekte The World At Night (TWAN) bola plná prekrásnych obrázkov a animácií. Tohto mladého žurnalistu z Iránu asi netreba predstavovať astronomickej verejnosti. Kto by predsa len nevedel, ide o zakladateľa projektu TWAN a Astronomers without borders. Za svoju prácu získal cenu Lennarta Nilssona. V prednáške predstavil výber z najkrajších fotografií z projektu TWAN, ktoré ukazujú spojenie medzi vesmírom, krajinou, kultúrou a históriou. V prednáške sa venoval histórii tohto projektu, no nezabudol ani na zaujímavé príbehy z ciest za obrázkami. Potulovať sa v noci s fotoaparátmi nie je niekedy bezpečné ani u nás, no v Iráne je to ešte vážnejšie. Tam môže byť takýto človek považovaný za špióna.
Yuri Beletsky vo svojej prednáške o hľadaní perfektnej oblohy spomenul parametre, ktoré sú pre profesionálov dôležité pri výbere pozorovacieho miesta. Tieto informácie vychádzali z prieskumu a výberu pozorovacieho miesta pre najväčší plánovaný ďalekohľad EELT. Do úvahy sú brané rôzne parametre a medzi najdôležitejšie nemusí patriť kvalita oblohy alebo seeing. Napodiv sú takými parametrami aj prognóza klimatických zmien pre dané miesto, politická stabilita i miestna infraštruktúra. Uviedol príklady práve pre tieto parametre. Nedostatočná pozornosť klimatickým podmienkam sa venovala pri výstavbe 6metrového ďalekohľadu na Kaukaze. V dobe výstavby a krátko po nej boli podmienky výborné, no neskôr sa zmenili tak, že výrazne degradujú výkon tohto prístroja. Za najlepšie pozorovacie miesta na svete sú považované oblasti na severe Iránu, Afganistan, sever Pakistanu... no ide zároveň o tak politicky nestabilné lokality, že si tam nikto netrúfne investovať a realizovať takéto obrovské projekty. Ukázal nám aj mapu politickej stability. Zelenou boli označené stabilné miesta (napr. Čile, Kanada, Európa... ), červenou naopak nestabilné oblasti (väčšina rozvojových krajín). Žltou boli označené krajiny niekde medzi týmito extrémami. Čo väčšinu prekvapilo, žltou boli označené aj USA. Toto bola zároveň posledná prednáška v tento deň.
Nasledovalo spoločné fotografovanie vo kinosále Deep Space Platform a po ňomí sme absolvovali ešte 3D program, v ktorom nás Dietmar Hager previedol zo Zeme až za hranicu vesmíru. Tento program a samotná sála sú unikátne a jediné svojho druhu na svete. Premieta sa pomocou 8 full HD projektorov nielen na plátno pred divákmi ale aj na podlahu, po ktorej diváci samozrejme môžu chodiť. Fantastický bol pohľad na 3m zemeguľu vznášajúcu sa v priestore, cez ktorú ste mohli prejsť. Čo potom samotná cesta za hranice nášho vesmíru. Išlo o perfektný zážitok. Počas bežného predstavenia (pozrel som si ho počas obedňajšej pauzy) je táto projekcia ukončená 3D filmom - zjazdom na lyžiach. Verte, že 3D skok v 100km rýchlosti na zjazdovke pôsobí na zmysly veľmi dôkladne a zábradlia na okraji projekčnej plochy majú svoj význam.
Posledným bodom bola spoločná večera, ktorej som sa však už nezúčastnil. Vrátil som sa naspäť do hotela a zaspal ako drevo. Po predchádzajúcich týždňoch intenzívnej práce si to moje telo priam žiadalo.
Odchod účastníkov po skončení sobotňajšieho kola prednášok
Najväčší spln Mesiaca
V nedeľu po raňajkách som sa vydal nazad k múzeu. Poprechádzal som sa po blízkom okolí, odfotografoval som zopár zaujímavých miest a užíval som si prekrásny, mrazivý no zároveň slnečný začiatok dňa.
Nedeľné kolo prednášok začal Günter Wuchterl prezentáciou projektu mapovania jasu oblohy alternatívnou metódou k SQM. Vyvinuté zariadenie na meranie jasu oblohy – Lightmeter (http://kuffner-sternwarte.at/hms/wiki/index.php5?title=Lightmeter) má neobvyklý dynamický rozsah, v ktorom dokáže merať jas. Od slnečného dňa až po dokonale prírodnú nočnú oblohu. V prednáške nasledovali ukážky merania oblohy na niektorých lokalitách a vývoj kvality oblohy v daných miestach. Je zaujímavé, že napríklad na observatóriu v Tautenburgu zaznamenávajú zlepšovanie oblohy. Má na to vplyv regulácia umelého osvetlenia. Günter ukázal na niektoré miesta s dobrou kvalitou oblohy, jedno z nich sa nachádza približne 40-50km severozápadne od Viedne.
Druhým v poradí bol Jukka Metsäavaino z Fínska. Prednáškou o spracovaní astronomických obrázkov snímaných pomocou úzkopásmových filtrov prekvapil mnohých prítomných. Prednáške dal vtipne podtitul „Ako urobiť obrázok z ničoho“ a pre nezainteresovaných to tak naozaj mohlo vyznieť. Jukka fotografuje z mesta, preto je takmer výlučne odkázaný na tento druh snímania. Vytvoril si vlastný postup na spracovanie obrazov. Odstráni hviezdy matematickými operáciami (tam kde nepomohla matematika, použil klonovacie razítko v Photoshope). Výsledný obraz jednotlivých kanálov sa snažil skontrastniť úpravou histogramu a kriviek. Upravoval farebné zložky bez výraznej kresby. Z týchto skontrastnených kanálov napokon zložil farebný obraz, do ktorého vkomponoval jeden z kanálov (spravidla obrázok cez filter Ha). Takto výsledný sýty farebný obraz získal kresbu a hviezdy. Túto techniku prezentuje aj na svojej stránke (http://astroanarchy.zenfolio.com/).
Diskusia účastníkov. Zľava: András Dán, Gimmi Ratto, Lorenzo Comolli
Cesta výťahom
Namiesto ďalších prednášok som sa zúčastnil workšopov. V prvom nám Babak Tafreshi ukázal viac z pozadia vzniku obrázkov pre galériu TWAN. Popísal svoje vybavenie a postupy, ktoré počas niekoľkoročného obdobia vyskúšal. Poukázal na kvalitu objektívov, ktorá je pre tento typ fotografie veľmi dôležitá. Zdôraznil svetelnosť objektívu, tá hraje tiež kľúčovú úlohu. Nezabudol na využívanie osvetlenia krajiny, použitie rôznych typov filtrov (prechodové, difúzne, CLS), použitie modifikovaných fotoaparátov. Uviedol príklady kalibrácie bielej farby v obrázkoch a aký to má vplyv na farebné skreslenie obrazov. Nesprávne skalibrovaný obrázok môže byť síce farebne pekný ale fyzikálne je nesprávny. Napríklad modrá mliečna dráha, zodiakálne svetlo iné ako biele. Pri fotografovaní tohto typu obrázkov nevylučuje použitie paralaktickej montáže, no uprednostňuje statív. Je dôležité aby aj obloha aj krajina boli jasne identifikovateľné a nerozmazané. V tomto dvojhodinovom stretnutí s praktickými ukážkami nám povedal hádam všetko čo vedel. Žiaľ jedinú vec nám nemohol odovzdať a tou je kvalitná obloha. Takéto úžasné fotografie sa dajú zachytiť hlavne v oblastiach s čistou oblohou a to je jeden z dôvodov, prečo Babak za svojimi obrázkami cestuje po celom svete. V mnohých našich lokalitách by sme za rovnaký expozičný čas získali len polovicu hviezd, zvyšok by bol „utopený“ v oranžovom „svetelnom smogu“.
Druhým praktickým workšopom bola ukážka práce s programom PixInsight. Účastníci si mohli pod vedením Vicenta Perisa vyskúšať prácu v tomto programe a na dodaných dátach otestovať spracovanie fotografií. Ide o výborný nástroj na spracovanie obrazu, ktorý vytvorili astronómovia. Presne vedeli, čo a ako má takýto program robiť. Aj preto dosahuje výborné výsledky. Program má zároveň trocha netradičné používateľské rozhranie. Počas dvoch hodín sme si vyskúšali teda postupy vytvorené autormi na dátach z Calar Alto. Na obrázku galaxie NGC5907 sme postupne vyskúšali odstránenie gradientu pozadia, neutralizáciu pozadia, farebnú kalibráciu, nastavenie histogramu, aplikáciu wavelet funkcie na jasovú zložku (zvýraznenie štruktúr, úprava dynamického rozsahu). Tento postup bude čoskoro dostupný aj na oficiálnych stránkach http://www.pixinsight.com/.
Výstava robotov vo vedeckej časti múzea
Vetrom poháňané roboty
Práca v laboratóriu. Počítačom vytvorené modely ste si mohli dať vyrezať alebo vymodelovať z plastu.
Medzi prednáškami sa konali prezentácie vystavovateľov, keďže počas konferencie bola v hlavnom vestibule prezentácia predajcov a výrobcov astrotechniky. Dozvedeli sme sa tak nejaké informácie o montáži Gemini MOFOD, o autoguideri Lacerta, históriu digitálnych fotoaparátov Nikon a technické informácie o kamerách QSI od nemeckého predajcu. Nechýbala praktická vsuvka o možnostiach práce v programe Adobe Photoshop CS5 (prezentácia vychádzala z workšopu, ktorý viedol americký astrofotograf Jay GaBany) a videli sme aj ukážku veľkoformátovej tlače astronomických obrázkov na plotroch HP.
V rámci obedových prestávok som si opäť pozrel expozíciu v múzeu. Tento rok sa venovala robotom a pôsobila na mňa trocha rozpačito. Vedecká expozícia v suteréne múzea bola fantastická. Tam by som mohol stráviť pol dňa len prezeraním a hraním sa s exponátmi (áno, hranie je tu povolené). Naopak na umelecky poňaté expozície techniky v druhej časti budovy som asi nenašiel správny uhol pohľadu a mnohé mi ostali nezrozumiteľné. Prestávky som využil aj na krátke debaty s prezentátormi. Veď nie každý deň má človek možnosť porozprávať sa s takými ľuďmi ako Yuri Beletsky, Ivan Eder, Gimmi Ratto, Vicent Peris, Jukka Metsäivaino či Daniel Verschatse. No aj v publiku sa človek stretol so zaujímavými ľuďmi. Pre mňa bolo príjemným prekvapením, keď ma vo výťahu spoznal a oslovil jeden mladík. Ukázalo sa, že je to Lorenzo Comolli, známy taliansky astrofotograf.
Po poslednej prednáške sme sa všetci stretli v hlavnej prednáškovej miestnosti. Prebehlo tu losovanie spomedzi účastníkov ankety. Keďže mám šťastie inde ako v hre, samozrejme som nič nevyhral, hoci losovali 17 ľudí. Prvý vyhral Photoshop CS5 od spoločnosti Adobe, ostatní získali možnosť zdarma si stiahnuť prednášky, ktoré boli tentoraz nahrávané na video.
Po rozlúčení sa s priateľmi som vyrazil na cestu domov a krátko po siedmej večer som už bol opäť ovešaný deťmi. Už teraz sa teším na stretnutie v Linzi o dva roky.
